Cieľ výskumu
Cieľom výskumu bolo analyzovať, ako poslucháči vnímajú rozhlasových moderátorov, pričom sa špeciálny dôraz kládol na porovnanie tradičných ľudských moderátorov s moderátormi generovanými umelou inteligenciou (AI). Výskum sa sústredil na emocionálne a fyziologické reakcie poslucháčov s cieľom zistiť, či AI moderátori dokážu vyvolať rovnakú dôveru a angažovanosť ako ľudskí moderátori.
Metodológia
- Experimentálny výskum s biometrickými meraniami a behaviorálnou analýzou.
- Vzorka: 16 respondentov.
- Testovaný materiál: Rozhlasové nahrávky štyroch moderátorov – dvaja ľudskí moderátori a dvaja AI moderátori, ktorí prezentovali dve rôzne kategórie obsahu:
- Spravodajstvo
- Športové a meteorologické správy
- Použité techniky:
- Meranie elektrodermálnej aktivity (EDA) (sledovanie emocionálneho vzrušenia).
- Analýza výrazu tváre (FACS) (zaznamenávanie pozitívnych a negatívnych emócií).
- Eye-tracking (sledovanie vizuálnej pozornosti pri čítaní titulkov spravodajstva).
Hlavné zistenia
- AI moderátori vyvolávali slabšie emocionálne odozvy ako ľudskí moderátori, najmä v kategórii spravodajstva, napriek tomu výsledky Ai moderátorov boli konzistentnejšie a stále vysoké.
- Športové a meteorologické správy generovali vyššie emocionálne vzrušenie než spravodajstvo, bez ohľadu na to, či ich prezentoval človek alebo AI.
- AI moderátori boli hodnotení ako menej autentickí a menej dôveryhodní, hoci niektorí poslucháči oceňovali ich jasnú artikuláciu a konzistentný tón.
- Pravdepodobnosť emocionálnej reakcie (napr. úsmev, zaujatie) bola vyššia pri ľudských moderátoroch, najmä pri tých, ktorí používali prirodzenejší prejav a variabilnejší hlasový tón.
Výstupy
- Interná štúdia s možným využitím v oblasti rozhlasovej produkcie.
- Možné implikácie pre mediálne spoločnosti pri rozhodovaní, či implementovať AI moderátorov do vysielania.
Publikovateľný výskumný článok zameraný na vnímanie AI v mediálnom priestore.