V súvislosti s koronavírusom sa takmer 80 % respondentov stretlo s hoaxami. Okamžite rozlíšiť, že ide o falošnú správu dokázala viac ako polovica z nich. Takmer polovici respondentov tieto informácie spôsobili znepokojenie a viac ako 20 % začalo pochybovať o správnosti krokov, ktoré v boji proti koronavírusu podnikla vláda alebo kompetentné orgány. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zrealizovala Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
Prieskum sa zameral na zdroje informácií o koronavíruse a mieru ich dôveryhodnosti, ako aj na to, či si získané informácie overujeme a či sme sa v tejto súvislosti stretli s hoaxami.
Z výsledkov vyplynulo, že respondenti najčastejšie získavali informácie sledovaním sociálnych sietí, nasledovalo sledovanie televízie a spravodajských portálov. Výsledky prieskumu taktiež ukázali, že ľudia najviac dôverujú informáciám z oficiálnych zdrojov. Naopak, informáciám zo sociálnych sietí, ktoré sledujú najčastejšie, dôverujú najmenej.
V súvislosti s koronavírusom respondenti najviac sledovali televízne spravodajstvo a mimoriadne relácie. Pomerne vysoké zastúpenie však mali aj záznamy tlačových besied. Spravodajské relácie dominovali aj v rámci rozhlasového vysielania. Okrem nich respondenti počúvali aj diskusné alebo špecializované relácie.
Medzi internetovými zdrojmi dominovali predovšetkým spravodajské portály, ale aj oficiálne stránky Ministerstva zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva.
Viac ako 40 % respondentov uviedlo, že si získané informácie overuje minimálne z jedného ďalšieho zdroja. 15 % respondentov uviedlo, že si informácie overuje na internetových stránkach MZ SR, resp. ÚVZ SR. Takmer 13 % respondentov si však informácie neoveruje, približne 16 % si overuje len informácie získané prostredníctvom sociálnych sietí a 12,5 % si overuje len informácie získané z bulvárnych médií.
V súvislosti s koronavírusom sa viac ako 80 % respondentov stretlo s hoaxami. Najčastejšie išlo o informácie spojené s užívaním ibuprofénu, pôvodom vírusu, uzatváraním hlavného mesta SR, či návratom delfínov do Benátok.
Rozlíšiť, že ide o hoax dokázala okamžite viac ako polovica respondentov. Približne 10 % sa o tom, že išlo o hoax, dozvedelo až z médií. Pre 38 % respondentov bol obsah takýchto správ podozrivý, nedokázali však rozlíšiť, že išlo o hoax.
Takmer polovici respondentov tieto informácie spôsobili znepokojenie a viac ako 20 % začalo pochybovať o správnosti krokov, ktoré v boji proti koronavírusu podnikla vláda alebo kompetentné orgány.
„Overovanie faktov, autorov správ, ale aj samotného zdroja, odkiaľ sa informácie šíria, je pri identifikácii falošných správ veľmi dôležité. A to najmä v prípade, ak ide o informácie, ktorým nemusíme rozumieť. Práve nedostatok informácií, ale často aj pocit neistoty, strachu alebo neschopnosť orientovať sa v množstve správ, môžu napomôcť k tomu, že napokon hoaxom uveríme a nemusia sa nám pritom zdať ničím podozrivé,“ uviedla Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
Prieskum na vzorke 429 respondentov zrealizovala Fakulta masmediálnej komunikácie v období od 29. 3. – 20. 4. 2020 prostredníctvom elektronického dopytovania.