Deliberatívna komunikácia je forma komunikácie, ktorá podporuje verejné diskusie, výmenu názorov a rozhodovanie prostredníctvom racionálnych argumentov a kritického myslenia. Ide o proces, v ktorom jednotlivci alebo skupiny prezentujú rôzne perspektívy a diskutujú o nich s cieľom dosiahnuť konsenzus alebo aspoň vzájomné porozumenie. Táto komunikácia je dôležitá v demokratických spoločnostiach, pretože umožňuje občanom zúčastniť sa na verejných rozhodovacích procesoch a podporuje transparentnosť a zodpovednosť (Višňovský & Škarba, 2021).
Táto téma si získava čoraz viac pozornosti v akademickej sfére, čo dokazujú viaceré významné projekty a výsledky (najmä výsledky projektu Mediadelcom). Na druhej strane, súčasný globálny trend sa často vyvíja opačným smerom, pričom v mnohých častiach sveta nadobúdajú väčší vplyv autoritárske, nacionalistické a populistické sily a kandidáti. (Norris & Inglehart, 2019; Nord, Ots & Vozab,2024).
Deliberatívna komunikácia je nevyhnutná pre mediálnu gramotnosť obyvateľstva. Mediálna gramotnosť zahŕňa schopnosť kriticky hodnotiť a analyzovať informácie, ktoré sú prezentované prostredníctvom rôznych médií. Podľa Kačinovej (2015) ide o nadobudnutú základnú úroveň vedomostí, schopností a zručností potrebné pre uvedomelé kritické a zodpovedné zaobchádzanie jedinca s médiami. Ide najmä o pochopenie mediálneho obsahu, jeho tvorcov, účelov, a možných zaujatostí. V kontexte deliberatívnej komunikácie je mediálna gramotnosť základom pre kritické myslenie, pre rozpoznávanie kvalitných argumentov, pochopenie rôznych perspektív a aktívne zapojenie sa do diskusií.
Základné hrozby pre deliberatívnu komunikáciu skúmali riešitelia projektu Mediadelcom a publikovali v niekoľkých vedeckých štúdiách. (Peruško, 2022). Medzi základné hrozby pre deliberatívnu komunikáciu, ktoré súvisia s mediálnou gramotnosťou, môžeme zaradiť napr. šírenie dezinformácií a fake news, ktoré môžu skresľovať a negatívne ovplyvňovať verejné diskusie a viesť k polarizácii spoločnosti. Ďalšou hrozbou je nedostatok kritického myslenia, čo predstavuje riziko nekritického prijímania neoverených informácií. Na druhej strane, medzi základné príležitosti možno zahrnúť rozvoj technológií, ktoré umožňujú širší prístup k informáciám a podporujú zapojenie občanov do verejných diskusií. Taktiež existuje potenciál pre zlepšenie mediálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávacích programov a iniciatív zameraných na posilnenie kritického myslenia a analytických schopností v rámci spoločnosti
Reklamnú gramotnosť možno chápať ako špecifickú formu mediálnej gramotnosti (Martens, 2010). Východiská reklamnej gramotnosti pre deliberatívnu komunikáciu sú dôležité pre schopnosť jednotlivcov kriticky analyzovať a interpretovať reklamné posolstvá v kontexte širších spoločenských diskusií. Reklamná gramotnosť sa týka schopnosti rozpoznať a pochopiť rôzne techniky, ktoré používajú tvorcovia reklamy, aby ovplyvnili spotrebiteľské správanie a verejnú mienku. Pre deliberatívnu komunikáciu je reklamná gramotnosť dôležitá, slúži na zabezpečenie toho, aby jednotlivci dokázali rozlíšiť medzi objektívnymi informáciami a komerčnými obsahmi, ktoré môžu skresľovať verejnú diskusiu.
Reklamná gramotnosť tiež poskytuje základ pre rozvoj kritického myslenia, čo je nevyhnutné pre efektívnu účasť v deliberatívnej komunikácii. To zahŕňa schopnosť odhaliť skryté agendy, záujmy a potenciálne manipulácie v reklame, čo prispieva k lepšiemu pochopeniu a hodnoteniu rôznych argumentov v rámci verejných diskusií.
Hrozby pre deliberatívnu komunikáciu zahŕňajú riziko, že komerčné záujmy a reklamné posolstvá budú prevládať nad objektívnymi informáciami, čím sa môže znížiť kvalita verejnej diskusie a viesť k polarizácii. Na druhej strane, príležitosti spočívajú v zlepšovaní reklamnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia, čo môže prispieť k lepšej informovanosti verejnosti a kvalite deliberatívnej komunikácie (Book1).
Viac informácií prináša Správa o príležitostiach a hrozbách reklamnej gramotnosti pre oblasť deliberatívnej komunikácie od autorov Ľudmila Čábyová a Deniš Javořík z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.