Cieľom štúdie bolo preskúmať, ako dve typologicky odlišné skupiny respondentiek reagujú na komunikačné podnety týkajúce sa elektromobility. Respondentky boli rozdelené podľa predispozície veriť dezinformáciám, čo umožnilo sledovať rozdiely v implicitnom spracovaní vizuálnych a audiovizuálnych informácií. Výskum mal exploratívny charakter, keďže vzorka bola malá a kvalitatívne orientovaná.
Hlavným cieľom bolo porovnať, ako skupina so zvýšenou dôverčivosťou voči dezinformáciám a skupina s nízkou dôverčivosťou reagujú na štyri typy podnetov: dezinformačný vizuál, faktografickú infografiku, argumentačný text a edukačné video.
Merali sa tri modality: vizuálna pozornosť, emočná expresia a fyziologická aktivácia.
Výskumný rámec a vzorka
Do výskumu bolo zaradených 12 respondentiek, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín na základe pred výskumného dotazníka. Skupina s nižšou tendenciou veriť dezinformáciám mala osem účastníčok, skupina s vyššou tendenciou štyri. Cieľom nebola reprezentatívnosť, ale identifikácia kvalitatívnych rozdielov v spracovaní obsahu.
Použité podnety a ich funkcia
Zaradené boli štyri multimodálne podnety, ktoré tvorili ucelený komunikačný príbeh:
- dezinformačný vizuál (manipulatívny obsah, sugestívny obraz a historická paralela),
- faktografický graf z databázy IEA,
- argumentačný text s výzvou k overovaniu faktov,
- krátke edukačné video reagujúce na úvodnú dezinformáciu.
Tri infografiky boli prezentované v pevnom poradí (dezinformácia – korekcia – argumentácia), video bolo zaradené v náhodnom poradí.
Metodologické nastavenie
Počas expozície podnetov bola zaznamenávaná:
- vizuálna pozornosť prostredníctvom eye-trackingu,
- mimická emočná odozva (Affectiva),
- fyziologická aktivácia cez GSR.
Každý podnet bol prezentovaný na 27″ monitore v štandardizovaných podmienkach. Údaje boli spracované v iMotions 10.1 a následne kvalitatívne analyzované.
Reakcie na podnet 1: dezinformačný vizuál so značkou „HOAX“
Prvý podnet predstavoval typický dezinformačný obsah kombinujúci manipulatívnu historickú paralelu, sugestívny obraz a výrazné grafické spracovanie. Slúžil na zachytenie rozdielov v úvodnej afektívnej reakcii oboch skupín.
Vizuálne dáta ukázali, že skupina s nízkou dôverčivosťou čítala celý obraz komplexnejšie – venovala pozornosť aj prvkom ako nápis „HOAX“ či zdroj príspevku. Skupina s vyššou dôverčivosťou čítala podnet prevažne textovo, s minimálnym záujmom o kontextové prvky.
Z mimických dát boli u prvej skupiny zachytené mierne pozitívne reakcie (radosť, prekvapenie), sprevádzané angažovanosťou a pozitívnou valenciu. U druhej skupiny sa objavili len podprahové emócie, ktoré neprekročili klasifikačný prah.
Fyziologické merania ukázali opačný trend: napriek neutrálnej mimike mala druhá skupina vyššiu fyziologickú aktiváciu (viac a silnejšie GSR píky), čo naznačuje vnútorné napätie alebo disonanciu.
Reakcie na podnet 2: faktografický graf (IEA)
Faktografický podnet aktivoval výraznú vizuálnu pozornosť v oboch skupinách, pričom pozornosť bola koncentrovaná na číselné osi a zvýraznený argument.
Mimická odozva bola výrazná iba v skupine s nízkou dôverčivosťou – najmä radosť, prekvapenie a engagement. U skupiny s vyššou dôverčivosťou zostala mimická odozva neutrálna.
GSR však ukázalo intenzívnejšiu reakciu práve u druhej skupiny. To naznačuje spracovanie spojené s napätím či odporom, ktorý nebol mimicky vyjadrený.
Reakcie na podnet 3: argumentačný text
Pri argumentačnom texte boli rozdiely miernejšie, ale stále jasné. Obidve skupiny venovali textu vysokú pozornosť.
Skupina s nižšou dôverčivosťou vykázala miernu radosť, prekvapenie a vysoké zapojenie.
Skupina s vyššou dôverčivosťou opäť neprejavila mimické reakcie, no GSR ukázalo zvýšenú amplitúdu, čo môže naznačovať vnútorné afektívne spracovanie bez vonkajšieho prejavu.
Reakcie na podnet 4: edukačné video
Video udržalo 100 % vizuálnej pozornosti v oboch skupinách.
Skupina s nízkou dôverčivosťou prejavila slabé pozitívne emócie a mierny záverečný nárast GSR v častiach, ktoré prezentovali fakty.
Skupina s vyššou dôverčivosťou vykázala rovnomerné, neutrálne mimické spracovanie, no zvýšenú fyziologickú aktiváciu počas celého videa.
Sumarizácia a implikácie
Výsledky štúdie ukazujú stabilný vzorec:
- skupina s nízkou mierou dôverčivosti reaguje multimodálne (pozornosť, mimika, fyziológia),
- skupina so zvýšenou dôverčivosťou reaguje prevažne fyziologicky, bez mimických prejavov,
- rozdiely sa najviac prejavujú pri polarizujúcich podnetoch (dezinformačný obsah),
- pri dátových a analytických podnetoch sa vizuálna pozornosť vyrovnáva, ale afektívna odozva zostáva odlišná.
Štúdia poukazuje na význam kombinácie eye-trackingu, facial codingu a GSR pri výskume mediálnej gramotnosti, dezinformácií a hodnotového spracovania edukačného obsahu.
Výsledky môžu slúžiť ako základ pre budúce živé laboratóriá, pilotné testovania edukačných vizuálov a pre výskum v rámci projektov, ktoré sa zaoberajú spracovaním informácií a dezinformačnými naratívmi.